streda, 4. novembra 2009

Antivirus zadarmo

Ako si chrániť Váš počítač proti vírusom bezplatne?

Pri mojom malom výskume zameranom na bezplatné antivírové systémy som narazil na dva, ktoré sú veľmi zaujímavé.

Oba antiviry uspeli v porovnani účinnosti 16 aplikácií spoločnosťou AV comparatives a boli ocenené hodnotením Advanced, čo je nadpriemer a znamená to že uspeli v odstraňovaní takmer všetkých známych vírusových hrozieb.

Prvým z nich je antivírus od spoločnosti AVG. Pre bližšie informácie môžete kliknúť aj na obrázok nižšie. Obsahuje ochranu pred vírusmi, spywarom a iným škodlivým kódom, nízke nároky na výkon PC, automatické aktualizácie a aplikáciu Linkscanner, ktorá kontroluje, či neklikáte na odkaz na škodlivú stránku.

Ďalším programom je antivirova ochrana avast! s vstavaným antispywarom (spyware = program, ktorý zhromažďuje údaje o užívateľovi a odosiela ich autorovi), antirootkitom (rootkit = skryta hrozba, virus, ktorý sa vie schovať a vážne poškodzuje systém), sebaobranným mechanizmom a rezidentným modulom. Samozrejmosťou je taktiež automatická aktualizácia.
Oba programy sú dostupné pre rôzne verzie systému Windows. Nainštalovať si takúto aplikáciu je veľmi dobré riešenie pokiaľ nechcete mať nelegálnu verziu programu alebo platiť za program.
Máte nejakú skúsenosť s týmito antivírmi?

štvrtok, 22. októbra 2009

Ako fotia profesionáli

Printscreen a jeho nadstavba

Printscreen raz za čas používam, napr. keď si upravujem mapy z GoogleMaps, alebo ked posielam potvrdenie o prevode penazi cez internet banking. Človek stlačí klávesu PrtScn a potom musí otvoriť skicár alebo inú grafickú aplikáciu, tam obrázok vložiť a vybrať si výsek ,ktorý potrebuje, skopírovať ho a vložiť do ďalšieho okna a výsledok potom uložiť...no je to dosť prácne.Nedávno som objavil program SnapIt. Má niečo cez 1 MB a funguje geniálne. Po spustení sa vpravo dole na paneli úloh (vedľa hodín) zobrazí ikonka.Potom hocikedy ked chcete odfotiť niečo na ploche, tak stlačíte klávesu PrtScn (alebo hocijakú inú, ktorú si navolíte), a mysou si vyznačíte čo na obrazovke chcete snímať. Program to skopíruje do schránky a môžte s obrázkom ďalej pracovať v ľubovolnej aplikácii. Ja som využil možnosť ukladania cez tento program - kliknete si pravým tlačidlom na ten foťák dolu vedľa hodín, vyberiete možnosť Save as a po zadaní umiestnenia, názvu dokumentu a formátu to uloží obrázok. Rýchlo a jednoducho.
Dá sa to nastaviť aj na automatické ukladanie. Navolíte si meno súboru a bude to postupne číslovať. Treba si zvoliť položku Properties po kliknutí pravým tlačidlom na spomínaný foťák.
Z testovania programu som bol veľmi nadšený. Veľmi mi to uľahčilo prácu so snímaním obrazovky. Softvér vrelo odporúčam. V trial verzii je na 14 dní zdarma.

utorok, 13. októbra 2009

Diery a zárezy

Tento výlet odporúčame najmä pre ľudí, ktorí majú radi lezenie po skalnatom teréne, ktorých lákajú oceľové rebríky, lavičky a reťaze, pre ľudí, ktorí majú radi vodopády, kaskády a pereje. Dokonale by sa tu vybláznili aj malé deti, hoci je to aj trochu nebezpečné. Je to kaňon nevídanej krásy.

Mapa Dier a satelitný pohľadDlho sme sa už chystali do Jánošíkovho kraja. Boli s tým však viaceré komplikácie:
1. nemali sme s kým ísť (zrazu nikto nemôže, hoci oslovíme haldy ľudí)
2. keď sme mali voľno z práce, tak väčšinou pršalo

A tak jedného pekného dovolenkového dňa, hoci bolo sychravo i popŕchalo, zobrali sme sestru Hmoždinku a poď ho do Terchovej. Parkovisko, ktoré bolo najbližšie k cieľu našej cesty je pred Hotelom Diery na konci dediny smerom na Biely Potok. Hoci je tam na tabuli písané, že parkovné stojí 2 € na celýž deň, nikto nič nepýtal a tak sme to mali zadarmo :o)

Plní očakávania nasledovali sme modrú značku po lesnom chodníku až k prvým skalným útvarom, ktoré znenazdajky vykukli spoza stromov. Cestou nás prekvapila "čistota" jednej z jaskýň a zmysel pre ekológiu niektorých turistov:

To už začali Dolné Diery. Už tu človeka uchváti prvý oceľový mostík a prvá perej kľukatiaca sa sťaby tangáčiky na zadočku....no uznajte sami.


Na rázcestí Ostrvné (678 m.n.m.), kde sme sa ocitli zhruba po 20 minútach od parkoviska sme odbočili doľava na žltú na Nové Diery. Tu človeka doslova prekvapí prvý kaskádovitý vodopád a rebrík so skalným previsom, kde objemnejší ľudia majú dosť veľký problém sa prepchať.

I štíhly človek si musí zložiť ruksak aby sa prešmykol. Nasleduje vzrušujúci rebrík.

Tieto pomocné zariadenia sú veľmi dobre upevnené aj vďaka úžasnej EÚ a jej fondom. Po krátkej chvíli dôjde človek na koniec skalných útvarov, potom vedie cesta hore schodmi lesným chodníkom do sedla Podžiar (715 m.n.m.) a ku Kolibe Podžiar. Vzadu za kolibou poteší originál drevené bezplatné romantické WC, ktoré častokrát príde veľmi vhod.

Niektorým dobre padne aj pivko alebo kofola, ktoré sa tu dajú zakúpiť rovnako ako aj pár suvenírov. Zaujímavá je aj expozícia, ktorá je v tejto kolibe vystavená. Je tam mužský i ženský terchovský kroj, kolovrátok i ďalšie vybavenie zo starých čias. V exteriéri koliby sú rôzne lavičky, ale aj altánok, kde si človek môže v pokoji zjesť svoju desiatu.

Z tohto miesta už vidieť aj Poludňové skaly (1100 - 1250 m.n.m.) a dá sa odtiaľto veľmi ľahko prejsť aj do Štefanovej. Vybrali sme sa teda hore dolinou k Horným Dieram.


Sprvoti sa človeku zdá, že je to slabota, ale po chvíľke chôdze dôjde k tej najnebezpečnejšej a najdivokejšej časti dier. Rozhodne nebanujeme, že sme sa vybrali aj týmto smerom.

Co na to povie Ikuska? Žeby sa na svet vrátil bájny grécky Atlas? Stačí len dodať, že každý si tu príde na svoje, každý sa tu môže vyblázniť :o)

Tak a tu už ku koncu dier sa nám naskytol pohľad na najväčší vodopád v tejto doline. Meno zrejme nemá, ale za to je pri ňom nádherne vlhký a mokrý vzduch, ohlušujúci rachot a najmä ten vizuálny zážitok...
Veľmi ma oslovil tento prírodný, nožom vyrobený vodný mlynček na dvoch rázsoškách. Takýto mlynček túžim niekedy postaviť aj ja. No veru bolo to pookriatie pre moju detskú dušičku. Navyše nebol celkom funkčný a po drobnej úprave frčal ako nový.

Došli sme až k Sedlu pod Pálenicou (niečo cez 900 m.n.m.), kde sa naša cesta skončila, hoci ďalej ešte pokračuje cesta na Tesnú Rizňu. Vďaka tomu lákavému názvu ale viem, že niekedy sa tu celkom určite vrátime.


Zopár ďalších fotiek by som odporučil pozrieť na stránke turistu p. Macháčka. Fotil zrkadlovkou a poviem Vám, je to vidieť :o)

streda, 30. septembra 2009

Na potulkách po Chrámoch Božích

Kostol sv. Františka Assiského v Detve


Počas Folklórnych slávností pod Poľanou sa nám naskytla aj možnosť navštíviť tento krásny a veľký chrám. Absolvovali sme v ňom Sv. omšu za udržiavateľov tradícií a tiež nedeľnú Sviatosť.

Svätá omša bola veľmi krásna, mal som z nej hlboký umelecký zážitok. Vystúpili tu dve folklórne rodiny. Mne sa osobne viac páčilo vystúpenie rodiny Viktora Chudobu z Oravskej Lesnej,

keďže oni spievajú piesne takým oravsko - terchovským štýlom. Spievali najmä synovia p. Chudobu a hoci sú ešte mladí, kostol sa takmer otriasal a mne behali zimomriavky po celom tele. Druhou rodinou boli Hlbockí z Piešťan.

Obe rodiny sú veľmi sympatické. Je v nich veľa detí a všetci majú z hudby radosť a to je to najdôležitejšie. Ale späť ku kostolíku - najskôr troška z histórie a potom naše dojmy :o)

Pred približne tisíc rokmi chodili Slovania - kresťania sídliaci v tomto kraji na Sv. omše do Vígľašského zámku, ktorého súčasťou zrejme bol i kostol. Neskôr to bolo zrejme v Očovej.
Základy kostola boli položené roku 4. mája 1661 a v roku 1664 bol dokončený, fara v Detve sa datuje na rok 1644. Pôvodnú podobu kostola je však ťažko rekonštruovať, lebo neskoršie prestavby podstatne zmenili jeho architektúru.

O farnosť a veriacich v Detve a okolí sa starali najskôr jezuiti a františkáni, čo ovplyvnilo aj patronát kostola i farnosti. Detva spolu s kostolom zhorela v r. 1695 a postupne všetko opravovali 50 rokov. Socha Jána Nepomuckého tu stojí na pamiatku od roku 1768.

Začiatkom 19. storočia kostol veľkolepo zväčšili. Prestavaná bola aj veža a pokryli ju medeným plechom. Na veži sa nachádzali mestské hodiny.


Hlavný oltár bol zasvätený svätému Františkovi Assiskému, a bočné oltáre zasvätené Jánovi Nepomuckému a Božskému srdcu. Kostol vymaľovali roku 1913. V roku 1936 namaľoval František Gyurkovits z Lučenca obrazy svätého Františka Assiského ( dnešný oltárny obraz ), svätého Františka Xaverského a svätých Cyrila a Metoda. Dňa 13. februára 1945 bol kostol veľmi poškodený granátmi. Znovu bol opravený až roku 1949.

Posledná oprava bola 20 rokov dozadu. Chrám sv. Františka Assiského v Detve je národnou kultúrnou pamiatkou. Pre viac informácií si pozrite tento zdroj.


Čo sa týka interiéru kostola, veľmi sa nám páčilo aký je vyzdobený a vymaľovaný. Na strope sú výrazné tri maľby. V centre je Pán Ježiš prijímajúci v Getsemanskej záhrade kalich utrpenia od archanjela a po bokoch sú vyobrazení evanjelisti aj so svojimi symbolmi. Nad hlavným oltárom je výjav nanebovzatia Panny Márie.

Na bočných oknách sú mozaiky svätého Petra a Pavla.

Veľmi pekné sú aj bočné oltáriky, jeden je venovaný Božskému srdcu a druhý Najsvätejšiemu Srdcu Panny Márie.
Náš celkový dojem z kostolíka je taký, že je to veľmi veľký chrám a krásne vyzdobený a vymaľovaný. Človek by ale v tejto oblasti očakával väčšiu účasť na Sv. omši a tiež keďže je to oblasť známa folklórom a spevom aj výraznejší spevavý prejav.

Pri kostole aj všade po dedine sú samozrejmosťou svetoznáme detvianske zdobené krížiky. Nájdeme ich na mnohých miestach, napr. aj na pútnických miestach v Rajeckej Lesnej i v Turzovke.

Pri kostole z južnej strany je umiestnená aj drevená vyrezávaná a bohato maľovaná brána – dielo súčasného majstra drevorezby.

Ospravedlňujeme sa za horšiu kvalitu fotografií, ale náš fotoaparát už pomaly končí svoju životnú púť :o) Kvalitnejšie fotografie sa dajú nájsť na už spomínanej stránke farnosti Detva.

utorok, 18. augusta 2009

Ako sme sa raz zabávali



Jednej neskorej noci 15. 8. 2009 medzi 22.00 a 0.30 vznikla a sformovala sa sprvoti vokálna skupina Nočné Luhy. Názov je inšpirovaný miestom, kde sme parkovali s našim pojazdným nahrávacím štúdiom Mazdička Records. Bolo to na cestičke medzi Rajcom a Šujou, ktorá býva nazývaná aj "cestou pomedzi Luhy". Tu sú záznamy z nášho súzvuku, môžte si ich kľudne vypočuť a poteší nás aj Váš komentár:

Pod horou, pod horou

Kohútik jarabý

Dnes je sobota

Čia si Anička, čia

Dedinka v údolí

Pijeme kolu - Michal David

Nonstop - Michal David

Par pratel - Michal David

Pištol - Elán

Podme spat



Ospravedlňujeme sa za horšiu kvalitu záznamu, bolo to nahrávané na mobilnom telefóne Sony Ericsson K530i. Prajeme príjemný kultúrno - umelecký zážitok.

Vaše Nočné Luhy

pondelok, 10. augusta 2009

Ako na to?

Vyrobiť si vlastný kroj

V prvom rade je treba vedieť aký kroj sa nám páči a ktorý kraj nás oslovil. Mne sa napríklad páči kroj terchovský, zázrivský (keďže mám stadiaľ korene :o), detviansky a tiež čičmanský kroj. Z dievčenských krojov sa mi páči terchovský modro ružový kroj (vhodné foto som zatiaľ nenašiel). Inšpiráciu treba hľadať na stránke ÚĽUV-u.

Zázrivá

Detva

Čičmany

Potom budeme potrebovať materiál. Nohavice sa väčšinou šijú z bieleho súkna. To treba objednať na stránke www.kroje.cz (p. Ivana Blanárová +420608341552). Bude ho treba okolo 1,7 metra (pri osobe štíhlej, výška 175 cm).

Košeľa sa dá ušiť buď z ľanovej látky, alebo ešte lepšie z tesilenu, čo je špeciálna biela látka určená aj na vyšívanie. Lepšie sa udržiava, perie aj žehlí ako čistá ľanová látka. Tesilen sa dá zakúpiť v špecializovaných textilných predajniach, napr. v Žiline predajňa Lotos na Národnej ulici (vraj, zatial som to ešte sám nenašiel). Bude treba 1,8 m dlhý pás tesilenu (na osobu štíhlu, cca 180 cm vysokú).

Potom treba kroj ušiť. K tomu som získal 2 kontakty:

P. Komackova je z Terchovej a šije terchovské kroje. P. Šimko Martin je z Rajca. Ak chcete na nich bližší kontakt, tak ma môžte osloviť emailom, poskytnem Vám ďalšie kontakty.

Ak by ste zháňali doplnky ako napr. klobúky, čepce, krpce, čižmy, opasky atď. odporúčam aj túto detviansku firmu PARTA.

Okrem toho klobúky rôznych krajov vyrába a na jarmokoch a festivaloch predáva táto firma:

PETER KOVALIK
Vyroba a predaj krojovych klobukov
Prevadzka: Reimanova 8, Prešov 080 01
tel: 0517731737, mobil: 0905506641
e-mail: info@signumhats.sk, www.signumhats.sk



Krpce Vám vie za nejakých 30-35 eur vyrobiť aj tento pán:


JAROSLAV SLOBODA

mobil: 0908267702
mail: fujaraodjara@azet.sk
www: fujaraodjara.estranky.sk
skype: Jaroslav Sloboda

Okrem toho predáva aj kvalitné fujary, píšťalky, dvojačky atď.


Ak Vás baví vyrezávanie a práca s drevom, tak sa Vám určite zíde kontakt na firmu Mstein. Predávajú kvalitné rezbárske nástroje. Videl som ich na vlastné oči a určite si časom aj sám niektoré z nich zabezpečiť. Tu je odkaz: M stein.

Máte ďalšie info, ktoré nemám ja? Sem s nimi :o)

Na potulkách po Chrámoch Božích

Kostol svätého Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne

Neviem, či je to aj niekde inde na Slovensku, ale niektoré liptovské dediny sú zaujímavé tým, že dostali meno po svätcovi, ktorému je zasvätený kostol. Tak napríklad nájdeme dediny ako Liptovský Ján, Liptovský Ondrej, Liptovský Peter, Liptovský Michal, Liptovská Anna, Liptovský Mikuláš, Jakubovany alebo Matiašovce. Pôvod ich mena je teda jasný. My sme zatiaľ navštívili len sv. Jána.

Kúsok z histórie:

Kostolík tu existoval už od začiatkov obce (1263). Pôvodne bol samozrejme drevený, ale v 14. storočí na jeho mieste postavili kamenný rímsko katolícky kostol.
Nový chrám prevzal zasvätenie staršieho kostola, po ktorom bola pomenovaná obec. Kostol bol najskôr menší, jednoloďový, s malou vežičkou, ale neskôr túto loď rozšírili a v roku 1808 bola pristavená veža s cibuľovitou strechou. Okolo objektu postavili v 17.stor. murovanú ohradu, ktorá uzatvárala cintorín a súčasne mohla slúžiť za ochranu v čase vojnového nebezpečenstva. Neskôr (počas baroku) tu dostavali poschodovú budovu zvonice. Od roku 1808 slúžila ako úradovne Szentiványiovského kompossesorátu.


Z gotického vnútorného zariadenia sa zachoval krídlový oltár Ukrižovania, ktorý vznikol asi začiatkom 16. stor., v strede s obrazom Veľkej kalvárie, v pozadí s náznakom krajiny. Na krídlach sú obrazy štyroch evanjelistov na zlatom neutrálnom pozadí. Dva trojuholníkové nástavce s mimoriadne kvalitnými poprsiami Daniela proroka z druhej polovice 15. stor. sú prenesené z iného oltára. Gotickú, esovite prehnutú Madonu z druhej polovice 15. stor. vložili do barokového oltára s rastlinnými akantovými krídlami na prelome 17. a 18. stor. a neskoršie spolu s oltárom nevhodne premaľovali. Začiatkom 16. stor. doplnili vnútorné zariadenie kamennou krstiteľnicou.


Počas Sv. omše kňaz nemusí hovoriť ani do mikrofónu a počuť ho, čiže kostolík má dobré akustické vlastnosti. Okrem toho nie je tu ani ozvena. Neskôr sme sa dozvedeli, že v kostole je aj vchod do krypty M. Szentivanyho. Je označený epitafom (náhrobný nápis). Takéto epitafy sú v kostolíku tri.



Je to jeden z menších a jednoduchších kostolíkov, no aj tak je na čo pozerať. Schody na chorus sú nezvyčajne prudké, nebezpečné a vŕzgavé. Erb niektorého z grófov je namaľovaný aj na doštenom strope kostola. Je na modrom pozadí, čiže akoby na nebi a držia ho dvaja vojaci. Doprevádzaný je dvoma anjelmi.



Dnešný hlavný oltár Ukrižovania, ktorým nahradili starší gotický oltár, vznikol v druhej polovici 17. stor. spolu s kazateľnicou, ktorej parapet obnovili v 18. stor. Historicky hodnotný a zachovalý je pôvodný organ v r.k.kostole v Liptovskom Jáne, ktorého tvorcom je Martinus Zorkofský z r.1721. Všetky časti vyše 250 ročného nástroja sú pôvodné.


Keďže je kostol historickým i monumentálnym vodítkom obce býva v ňom pravidelne každý pondelok o 9:30 historická prehliadka aj so sprievodom a vysvetlením. Sv. omša tu býva len raz do týždňa a to v nedeľu o 10.00, cez týždeň chodievajú tunajší katolíci do Liptovského Ondreja a okolitých dedín nakoľko v Jáne žije viac evanjelikov ako katolíkov.

http://www.liptjan.sk/index.html